príbehy

AKO VZNIKOL  JORDÁN

Pri meste Martin bolo jedno údolie. Ľudia ho volali   Krásne údolie. Boli v ňom krásne stromy, kvety, živočíchy.. Len ľudia boli smutný. Nikdy nevedeli prečo sú v Krásnom údolí ľudia taký smutný. Jeden mládenec ktorý prechádzal dedinami zavítal aj do Krásneho údolia. Volal sa Jerguš, ale volali ho Jordán. Jordán nevedel prečo sú Ľudia taký smutný a na toľko ho to zaujalo že v Krásnom údolí zostal. Jordán pátral, ale nikdy neprišiel na to prečo ľudia zosmutnejú , zostarnú a pomaly aj zomierajú. Až raz, sa Jordán vyparil. Ľudia si mysleli že nasadol na koňa a pokračoval vo svojej ceste. Iný si zas mysleli že zahynul niekde v lese. A takto prešiel rok aj dva. Až raz, cez noc ľudia počuli zvláštne šumenie. Vybehli z domov a uvideli ako Jordán prekopáva zem a za ním sa valí voda. Jordán prišiel na to čo ľuďom v Krásnom údolí chýbalo. Bola to voda! Ľudia bežali ku vode a pili, umývali sa.. Ľudia potok nazvali Jordán. O rok Keď Jordán skonal, ho ľudia z Krásneho údolia hodili do Jordánu ako si to on sám želal, a ešte v ten deň si dali meno PRIEKOPA. Od vtedy v Priekope žije veľa ľudí, majú veľa detí a krásny potôčik Jordán ktorý tečie cez Priekopu, a na konci sa vlieva do Váhu.

                                                                                                      Alex  De  Labar   (Alexandra Šurinová)

 SESTERNICA VLKOLAK

Už dlhší čas   sa moja sesternica zamyká na záchode.   Nebolo by   na tom nič zvláštne  keby   tam nebola dve hodiny a to 5x-krát denne. Z druhou sesternicou sme nad tým začali rozmýšľať. Vedeli sme že pred nami niečo skrýva ale čo?   Raz nás aj Terezou (s druhou sesternicou) niečo napadlo. Kľúč zo záchodu  sme jej skryli   a tak sa nemala ako zamknúť. Za dvere dala skrinku ale my s Terezou sme aj tak dvere otvorili. Vošli sme dnu ale našej sesternice nikde. Iba otvorené okno. Pozreli sme z okna a videli utekajúcu postavu pripomínajúcu vlkolaka! Je moja sesternica vlkolak? JE to to tajomstvo ktoré ukrýva zvrtnutím kľúčika   a samotou? Po chrbte mi prešiel studený vánok a cítila som strach. V tom Tereza povedala: Je to Sarah ? (čítaj Sára)   (sesternica ktorá sa zamyká na záchode..) Je to naša sesternica? Zrazu som jej na otázku nevedela odpovedať, stáli sme tam a nevedeli čo máme robiť. Po chvíli postava zmizla v hmle. Rýchlo sme zatvorili okno a utekali po schodoch zo záchodu. Nikomu sme nič nepovedali a tvárili sa akoby nič. Ale stále sme nevedeli čo alebo koho sme to videli. Za 15 minút sme počuli otvorenie dverí a uvideli Sarah. Všetky sme vedeli čo sa deje ale  mlčali sme. PO chvíli mlčania nás Sarah zavolala aby sme sa porozprávali. So zimomriavkami na chrbte sme vyšli po schodoch a zatvorili sa zo Sarah   v izbe.   Vraj raz   cez spln sa zobudila na zavýjanie psov. Pozrela sa z okna a v diaľke uvidela mihajúce sa svetlo. V tom sa zobudila na záhrade, zistila že je ráno  vrátila sa domov a na druhý deň mala srsť..                                                  

Musí vraj utekať aby niekomu neublížila. Niekto jej vraj poradil ako sa vrátiť ku normálnej podobe. Pomohli sme jej zohnať ingrediencie do lektvaru   a o pol noci sme sa zobudili aby sme mohli uskutočniť obrad. Na druhý deň sme netrpezlivo čakali či sa naša sesternica zmení v netvora, ale nestalo sa tak. Ani potom... Juchúúú zachránili sme ju, Sarah bola šťastná a prestala sa zamykať.

                                           KONIEC

                                                                          Alex  De  Labar   (Alexandra Šurinová)